Čo by ste mali vedieť o zápale pľúc (pneumónii)

Aké sú príznaky zápalu pľúc (pneumónie)?

Pneumónia je infekcia, ktorá zvyčajne postihuje pľúca, je závažná a ak sa nelieči, môže ohroziť život. Medzi najčastejšie príznaky patrí náhle vznikajúca vysoká horúčka, triaška a pocit zimnice, kašeľ, produkcia hustého a sfarbeného (žltého, zeleného alebo hnedého) hlienu. Okrem toho niektoré typy pneumónie môžu na začiatku spôsobovať niekoľkodňovú stratu chuti do jedla, slabosť, bolesti svalov a kĺbov, neskôr suchý kašeľ, zvýšenie teploty, nevoľnosť, bolesť hlavy a zriedkavo zvracanie. Osobitne môže byť nápadné zrýchlené dýchanie, pískanie na hrudi, potenie a celkový pocit únavy.

Tieto príznaky sa môžu niekedy zameniť s inými ochoreniami dýchacích ciest, ako je prechladnutie. Ak sa však ťažkosti zhoršujú alebo sa nezlepšia v priebehu niekoľkých dní, najmä u osôb patriacich do rizikovej skupiny, je nevyhnutné vyhľadať zdravotníckeho pracovníka, aby sa vylúčila možnosť zápalu pľúc.

Ako sa stanovuje diagnóza pneumónie?

Pri návšteve lekára sa vykoná podrobná fyzikálna prehliadka a ak sa zistia typické nálezy, diagnóza sa zvyčajne potvrdí röntgenom pľúc. V niektorých prípadoch sa môžu vyžiadať aj krvné testy a vzorka hlienu. Včasná diagnostika je mimoriadne dôležitá pre úspech liečby.

Je zápal pľúc (pneumónia) nákazlivý?

Príčinou pneumónie sú najčastejšie baktérie, vírusy alebo zriedkavo huby. Infekcie horných dýchacích ciest, ktoré pripravujú pôdu pre ochorenie (napríklad vírusy chrípky), sú veľmi nákazlivé a môžu sa ľahko šíriť kašľom alebo kýchaním. Nákazlivosť zvyšuje aj kontakt s predmetmi, ktoré používali infikované osoby, ako sú poháre, lyžice alebo uteráky.

Zápal pľúc môže mať ťažký priebeh najmä u malých detí, starších ľudí, osôb so oslabeným imunitným systémom alebo s chronickými ochoreniami a riziko komplikácií je vysoké. Pneumónia patrí celosvetovo medzi najčastejšie infekčné ochorenia spôsobujúce úmrtia.

Aké sú rizikové faktory rozvoja pneumónie?

Niektoré situácie môžu uľahčiť rozvoj pneumónie. Medzi ne patria:

• Vek: Riziko sa zvyšuje u osôb nad 65 rokov.

• Chronické zdravotné problémy: Astma, CHOCHP, bronchiektázia, ochorenia pľúc alebo srdca, obličiek alebo pečene, cukrovka a oslabenie imunitného systému (napríklad AIDS, krvné ochorenia, transplantácia orgánov).

• Fajčenie a konzumácia alkoholu: Oslabuje obranyschopnosť pľúc.

• Ťažkosti s prehĺtaním: Najmä po mozgovej príhode, neurologických ochoreniach, poruchách ovplyvňujúcich svalový alebo nervový systém.

• Časté zvracanie alebo vdychovanie obsahu žalúdka do dýchacích ciest (aspirácia)

• Nedávno prekonané veľké operácie

• Obdobia, keď sú rozšírené chrípka a podobné vírusové infekcie

Uvedomenie si týchto faktorov a kontrola tých, ktoré je možné ovplyvniť, pomáha znižovať riziko rozvoja pneumónie.

Čo možno urobiť na ochranu pred pneumóniou?

Stratégie ochrany pred zápalom pľúc možno zhrnúť do niekoľkých bodov:

• Efektívna liečba chronických ochorení a pravidelné lekárske kontroly

• Vyvážená a dostatočná výživa, vyhýbanie sa stresu

• Dôsledné dodržiavanie hygienických zásad (pravidelné umývanie rúk, vyhýbanie sa preplneným priestorom)

• Boj proti závislosti od tabaku, alkoholu a iných látok

• Prijatie potrebných opatrení v prípade ťažkostí s prehĺtaním

• Vyhýbanie sa preplneným miestam a používanie rúška najmä počas chrípkových epidémií

• Prísne dodržiavanie hygienických pravidiel v blízkom okolí osôb so oslabenou imunitou a rizikových skupín

Niektoré typy chrípky a pneumónie možno predísť očkovaním. Vírus chrípky môže sám o sebe spôsobiť pneumóniu alebo oslabiť organizmus a pripraviť pôdu pre bakteriálnu pneumóniu. Preto je dôležité dať sa zaočkovať proti chrípke v odporúčanom období (zvyčajne medzi septembrom a novembrom), najmä pre osoby so oslabenou imunitou alebo rizikové skupiny.

Kedy je potrebné očkovanie proti pneumokokom?

Streptococcus pneumoniae je jednou z najčastejších príčin zápalu pľúc na svete. Očkovanie proti pneumokokom sa odporúča najmä osobám nad 65 rokov, pacientom s chronickým ochorením srdca alebo pľúc, diabetikom, osobám bez sleziny, s niektorými krvnými ochoreniami, s chronickým ochorením obličiek alebo oslabenou imunitou. Očkovanie môže byť potrebné aj pre osoby so oslabenou imunitou a dospelých s AIDS. Vakcína sa podáva do svalu a zvyčajne sa môže opakovať v intervale 5 rokov.

Očkovanie by sa nemalo vykonávať počas chrípkovej infekcie alebo ochorenia s vysokou horúčkou. Vakcína proti chrípke sa nemá používať u osôb s alergiou na vajcia. Vedľajšie účinky vakcín proti chrípke aj pneumokokom sú zvyčajne mierne a prechodné; môže sa vyskytnúť bolesť alebo začervenanie v mieste vpichu, krátkodobá slabosť a mierna horúčka.

Ako sa lieči zápal pľúc (pneumónia)?

Mnohé prípady pneumónie je možné liečiť doma, avšak závažné stavy alebo rizikové skupiny si môžu vyžadovať hospitalizáciu. Liečba je plánovaná lekárom podľa príčiny zápalu pľúc, celkového zdravotného stavu pacienta a závažnosti príznakov. Odporúčané lieky sú zvyčajne antibiotiká (pri bakteriálnej pneumónii), lieky na zníženie horúčky a dostatočný príjem tekutín. Pri ťažkých prípadoch, ktoré si vyžadujú podpornú liečbu dýchania alebo intenzívnu starostlivosť, je nevyhnutné sledovanie v nemocnici.

Včasné zahájenie liečby výrazne zvyšuje šancu na úspech. Naopak, pri oneskorenej alebo ťažko prebiehajúcej liečbe je riziko komplikácií a úmrtia vysoké. Preto by pacienti mali počas rekonvalescencie dôsledne dodržiavať odporúčania svojho lekára.

Často kladené otázky

1. Je zápal pľúc (pneumónia) nákazlivý?

Niektoré typy zápalu pľúc spôsobené vírusmi a baktériami sa môžu prenášať z človeka na človeka. Najmä infekcie horných dýchacích ciest (napr. chrípka) sú veľmi nákazlivé, ale nie všetky príčiny pneumónie sú rovnako nákazlivé.

2. V ktorých vekových skupinách je zápal pľúc nebezpečnejší?

Zápal pľúc môže mať ťažší a nebezpečnejší priebeh najmä u dojčiat, malých detí, dospelých nad 65 rokov, osôb s chronickými ochoreniami a so oslabenou imunitou.

3. Aké sú prvé príznaky zápalu pľúc?

Na začiatku sa môžu objaviť príznaky ako horúčka, triaška, zimnica, kašeľ a hlien. Môže sa pridať aj slabosť, nechutenstvo a bolesť hlavy.

4. Ako sa diagnostikuje pneumónia?

Diagnóza sa stanovuje vyšetrením lekárom, röntgenom pľúc a v prípade potreby aj krvnými alebo hlienovými testami.

5. Kedy by som mal/a vyhľadať lekára?

Ak máte vysokú horúčku, silný kašeľ, zmenu farby hlienu, dýchavičnosť alebo sa cítite veľmi slabý/á, mali by ste bezodkladne navštíviť lekára.

6. Je možné liečiť zápal pľúc doma?

Pri ľahkých prípadoch je možné sa vyliečiť pomocou liekov a starostlivosti odporúčanej lekárom. Ak sú však príznaky závažné, patríte do rizikovej skupiny alebo sa stav zhoršuje, je potrebné vyhľadať nemocnicu.

7. Komu sa odporúča očkovanie proti chrípke a pneumokokom?

Najmä osobám nad 65 rokov, s chronickými ochoreniami, so oslabenou imunitou a všetkým v rizikových skupinách. O svojich individuálnych rizikách sa môžete poradiť s lekárom.

8. Ako prebieha rekonvalescencia po pneumónii?

Väčšina ľudí sa úplne zotaví v priebehu niekoľkých týždňov. U starších, s pridruženými ochoreniami alebo pri ťažkých prípadoch môže byť rekonvalescencia dlhšia. Odporúča sa primeraný odpočinok a lekárske kontroly.

9. Môže sa zápal pľúc opakovať?

Áno, u niektorých osôb sa môže zápal pľúc vyskytnúť viackrát. Prítomnosť rizikových faktorov to môže uľahčiť.

10. Sú vedľajšie účinky vakcín závažné?

Zvyčajne sú mierne a krátkodobé; môžu sa objaviť bolesť v mieste vpichu, mierna horúčka, únava. V zriedkavých prípadoch, ak sa objavia závažné reakcie, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.

11. Zvyšuje fajčenie a konzumácia alkoholu riziko pneumónie?

Áno, fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu oslabujú obranyschopnosť pľúc a zvyšujú riziko pneumónie.

12. Dostal/a som zápal pľúc, ako sa môžem chrániť?

Oddychujte, pite dostatok tekutín, pravidelne užívajte lieky predpísané lekárom; vyhýbajte sa namáhavým aktivitám a čo najviac obmedzte blízky kontakt s inými osobami.

13. Aký je najúčinnejší spôsob prevencie zápalu pľúc?

Očkovanie, dodržiavanie hygienických pravidiel, udržiavanie rizikových faktorov pod kontrolou a pravidelné zdravotné prehliadky patria medzi najúčinnejšie metódy prevencie pneumónie.

Zdroje

• Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Prehľad ochorenia pneumónia a globálne správy o pneumónii

• Centers for Disease Control and Prevention (CDC), Pneumónia — Prevencia, príznaky a liečba

• European Respiratory Society (ERS), Pneumónia: Usmernenia a odporúčania

• American Thoracic Society (ATS), Usmernenia pre komunitne nadobudnutú pneumóniu

• The Lancet Respiratory Medicine, Globálna a regionálna záťaž hospitalizácií pre pneumóniu