Poznanie pre každého, kdekoľvek na svete

Aké sú príčiny bolesti hrdla? Upokojujúce metódy a kedy je potrebná odborná pomoc?

Bolesť hrdla je častou ťažkosťou najmä pri prechladnutí a chrípke, ale aj pri mnohých ďalších infekciách horných dýchacích ciest. Niekedy môže byť taká silná, že spôsobuje ťažkosti s prehĺtaním, rozprávaním alebo dýchaním. Vo väčšine prípadov je možné bolesť hrdla zvládnuť jednoduchými upokojujúcimi metódami, ktoré možno aplikovať doma. Pri dlhšie trvajúcej, ťažkej alebo opakovanej bolesti hrdla však môže byť potrebné vyšetrenie na zistenie základného ochorenia a lekársky zásah.

Čo je bolesť hrdla a v akých situáciách sa vyskytuje?

Bolesť hrdla je stav, ktorý sa prejavuje nepríjemným pocitom v hrdle, bolesťou, pálením, škrabaním alebo svrbením, ktoré sa zvyčajne zhoršuje pri prehĺtaní. Patrí medzi najčastejšie príznaky pri ambulantných vyšetreniach. Najčastejšie súvisí s infekciami (najmä vírusovými), vplyvmi prostredia, alergénmi a podráždením hrdla.

Bolesť v hrdle môže postihovať rôzne oblasti:

• V zadnej časti úst: faryngitída

• Opuch a začervenanie mandlí: tonzilitída (zápal mandlí)

• Problémy v hrtane: laryngitída

Aké sú najčastejšie príčiny bolesti hrdla?

Bolesť hrdla môže vzniknúť z rôznych príčin. Medzi hlavné patria:

Vírusové infekcie: Medzi najčastejšie príčiny patria vírusy spôsobujúce prechladnutie, chrípku, COVID-19, mononukleózu, osýpky, ovčie kiahne, príušnice.

Bakteriálne infekcie: Najmä streptokokové baktérie (často u detí); zriedkavo môžu infekciu v hrdle spôsobiť aj baktérie prenášané pohlavným stykom, ako sú gonokoky alebo chlamýdie.

Alergie: Imunitná reakcia na spúšťače ako peľ, prach, zvieracia srsť, plesne a následný postnazálny výtok môžu podráždiť hrdlo.

Faktory prostredia: Suchý vzduch, znečistenie ovzdušia, cigaretový dym, chemikálie môžu spôsobiť vysušenie a citlivosť hrdla.

Reflux (gastroezofageálna refluxná choroba): Vystupovanie žalúdočnej kyseliny nahor sa môže prejaviť pálením a bolesťou v hrdle.

Trauma a nadmerné používanie: Hlasné rozprávanie, nadmerné používanie hlasu, údery do oblasti hrdla môžu byť tiež príčinou bolesti hrdla.

Aké sú príznaky bolesti hrdla a u koho sa vyskytuje častejšie?

Bolesť hrdla sa zvyčajne prejavuje:

• Bolesťou, ktorá sa zhoršuje pri prehĺtaní,

• Suchosťou, pálením, svrbením v hrdle,

• Opuchom a začervenaním,

• Občas chrapotom,

• Okrem toho sa môže vyskytovať spolu s ďalšími všeobecnými príznakmi infekcie, ako sú kašeľ, horúčka alebo slabosť.

Môže sa objaviť u každého, ale častejšie sa vyskytuje u detí, osôb so oslabeným imunitným systémom, fajčiarov alebo u tých, ktorí sú vystavení znečistenému ovzdušiu.

Aké sú upokojujúce metódy na bolesť hrdla, ktoré možno použiť doma?

Vo väčšine prípadov bolesti hrdla môžu nasledujúce opatrenia pomôcť zmierniť príznaky:

• Pitie veľkého množstva vody a teplých tekutín

• Kloktať slanou vodou (pridať pol čajovej lyžičky soli do pohára teplej vody)

• Pitie teplých bylinných čajov (napríklad harmanček, šalvia, zázvor, echinacea, ibištekový koreň)

• Pripraviť zmes medu a citróna (med možno užívať priamo alebo pridať do bylinného čaju)

• Používať zvlhčovač vzduchu/zvýšiť vlhkosť v miestnosti

• Šetriť hlas a hrdlo, vyhýbať sa hlasnému rozprávaniu

• Vyhýbať sa dráždivému prostrediu (vyhýbajte sa cigaretovému dymu)

Niektoré rastlinné doplnky (napríklad klinček, zázvor, echinacea) môžu mať upokojujúci účinok na bolesť hrdla; osoby s chronickými ochoreniami, tehotné ženy alebo osoby užívajúce pravidelne lieky by ich však mali používať len po konzultácii s lekárom.

Čo uprednostniť v strave?

Na zmiernenie bolesti hrdla sa odporúčajú:

• Teplé polievky, jogurt, pyré, puding a iné mäkké a ľahko prehĺtateľné potraviny

• Vyhýbať sa koreneným, kyslým, veľmi horúcim alebo veľmi studeným jedlám

• Jablčný ocot, med (samostatne alebo zmiešaný s teplou vodou) možno použiť ako podporný prostriedok

Cesnak môže byť v niektorých prípadoch užitočný vďaka svojim prírodným antibakteriálnym vlastnostiam, ale osoby s citlivým žalúdkom by ho mali konzumovať opatrne.

Aké prístupy sa používajú pri liečbe bolesti hrdla?

Liečba závisí od základnej príčiny:

• Bolesť hrdla spôsobená vírusovou infekciou zvyčajne ustúpi sama; antibiotiká nie sú účinné

• Pri bakteriálnych infekciách (napríklad streptokoková angína) sú potrebné antibiotiká predpísané lekárom, liečba trvá zvyčajne 7-10 dní

• Na zmiernenie bolesti a horúčky možno odporučiť analgetiká obsahujúce acetaminofén alebo ibuprofén

• Pri bolesti hrdla spôsobenej alergiou môžu pomôcť antihistaminiká

• Pri bolesti hrdla spôsobenej refluxom môžu byť potrebné lieky na zníženie žalúdočnej kyseliny a úprava stravy

Ďalšie príznaky sprevádzajúce bolesť hrdla a situácie, na ktoré si treba dať pozor

Pri dlhšie trvajúcej alebo ťažkej bolesti hrdla, ak sa objaví vysoká horúčka, ťažkosti s prehĺtaním/dýchaním, opuch na krku alebo tvári, krv v slinách, silná bolesť ucha, vyrážka v ústach/na rukách, bolesť kĺbov alebo nezvyčajné slinenie, je potrebné bezodkladne vyhľadať lekára.

Ako sa stanovuje diagnóza bolesti hrdla?

Odborný lekár si vypočuje vaše ťažkosti, preskúma vašu anamnézu a vykoná fyzikálne vyšetrenie. Ak je to potrebné, typ infekcie možno určiť rýchlymi antigénovými testami alebo kultiváciou z hrdla.

Bolesť hrdla u detí: Na čo si dať pozor?

Aj u detí je bolesť hrdla zvyčajne spôsobená infekciami a vo väčšine prípadov sa zmierni odpočinkom, dostatočným príjmom tekutín a vhodným analgetikom. Keďže podávanie aspirínu deťom je rizikové (riziko Reyovho syndrómu), vždy je potrebné riadiť sa odporúčaním detského lekára.

Čo znamená dlhodobá bolesť hrdla?

Bolesť hrdla trvajúca viac ako týždeň alebo často sa opakujúca môže súvisieť s chronickými infekciami, alergiami, refluxom, nádormi alebo inými vážnymi príčinami. V takom prípade je nevyhnutné vyhľadať odborného zdravotníckeho pracovníka.

Bolesť hrdla a očkovanie

Očkovania vyvinuté proti chrípke a niektorým vírusovým infekciám sú účinné pri prevencii týchto ochorení a nepriamo znižujú riziko bolesti hrdla. Špeciálna vakcína na prevenciu streptokokových infekcií, ktorá by bola bežne používaná v populácii, neexistuje, ale všeobecnou prevenciou je dobrá hygiena a vyhýbanie sa preplneným priestorom.

Čo možno urobiť v každodennom živote na prevenciu bolesti hrdla?

• Osvojte si návyk umývania rúk, v preplnených priestoroch často používajte dezinfekčný prostriedok

• Dbajte na hygienu osobných vecí a povrchov

• Dodržiavajte vyváženú stravu a pravidelne cvičte na posilnenie imunity

• Nefajčite, vyhýbajte sa vystaveniu cigaretovému dymu

• Nezanedbávajte všeobecné zdravotné prehliadky

Vzťah medzi bolesťou hrdla a kašľom

Bolesť hrdla a kašeľ sa často vyskytujú spoločne pri tej istej infekcii horných dýchacích ciest. Podráždenie v hrdle môže vyvolať reflex kašľa. Treba pamätať na to, že dlhodobý alebo ťažký kašeľ môže poukazovať na inú základnú príčinu.

Často kladené otázky o bolesti hrdla

1. Za koľko dní prejde bolesť hrdla?
Väčšina bolestí hrdla ustúpi do 5-7 dní pri domácej starostlivosti a podporných metódach. Ak však trvá dlhšie ako týždeň alebo sa zhoršuje, je potrebné vyhľadať lekára.

2. Prečo bolí hrdlo pri prehĺtaní?
Infekcia, podráždenie, alergia, reflux alebo cudzie teleso v hrdle môžu spôsobiť bolesť pri prehĺtaní. Na určenie príčiny a vhodnú liečbu je potrebné poradiť sa s odborníkom.

3. Ktoré bylinky alebo čaje sú vhodné pri bolesti hrdla?
Harmanček, šalvia, zázvor, žihľava, echinacea, koreň ibišteka môžu byť podporné. Pred použitím akéhokoľvek bylinného riešenia je vhodné poradiť sa so zdravotníckym odborníkom.

4. V ktorých prípadoch treba pri bolesti hrdla navštíviť lekára?
Pri vážnych ťažkostiach s dýchaním alebo prehĺtaním, vysokej horúčke, opuchu krku alebo tváre, silnej bolesti, krvi v slinách, chrapote, nezvyčajnej vyrážke alebo pri dlhšie trvajúcich (viac ako týždeň) ťažkostiach je potrebné vyhľadať odborného lekára.

5. Čo robiť pri bolesti hrdla u detí?
Posúdenie lekára je dôležité podľa veku dieťaťa, základného zdravotného stavu a sprievodných symptómov. Vo všeobecnosti postačuje odpočinok, príjem tekutín a vhodné analgetikum. Nikdy nepodávajte aspirín bez konzultácie s lekárom.

6. Aké jedlá a nápoje konzumovať pri bolesti hrdla?
Mali by sa uprednostniť mäkké, teplé alebo vlažné potraviny, ktoré nedráždia hrdlo (polievka, jogurt, pyré, med, bylinné čaje). Odporúča sa vyhýbať koreneným a kyslým produktom.

7. S akými ochoreniami môže súvisieť dlhodobá bolesť hrdla?
Chronická infekcia, alergia, refluxná choroba, sinusitída, zriedkavo nádory alebo ochorenia hlasiviek môžu spôsobovať pretrvávajúcu bolesť hrdla.

8. Je bolesť hrdla príznakom COVID-19?
Áno, bolesť hrdla je častým symptómom pri COVID-19; tento príznak sa však môže vyskytovať aj pri iných ochoreniach. Pri pochybnostiach je dôležité obrátiť sa na zdravotníckeho pracovníka.

9. Na čo si dať pozor, ak sa bolesť hrdla vyskytuje spolu s kašľom?
Väčšinou súvisí s infekciami horných dýchacích ciest. Ak je však kašeľ dlhodobý, ťažký alebo krvavý, treba bezodkladne navštíviť lekára.

10. Znižujú chrípkové a iné vakcíny bolesť hrdla?
Vakcíny proti chrípke a niektorým vírusovým infekciám môžu znížiť riziko ochorenia a tým aj rozvoj bolesti hrdla.

11. Je potrebné užívať lieky pri bolesti hrdla?
Podľa príčiny možno použiť analgetiká, niekedy lieky na alergiu alebo na odporúčanie lekára antibiotiká. Vo väčšine miernych a stredne ťažkých prípadov lieky nie sú potrebné.

12. Aký je prínos pastiliek a sprejov pri bolesti hrdla?
Pastilky a spreje môžu lokálne uľaviť; základnú príčinu však neliečia. Môžu sa použiť ako podporný prostriedok, pre správne použitie sa poraďte s lekárom.

13. Čo možno urobiť pri bolesti hrdla v tehotenstve?
Podporné metódy ako vlažné nápoje, med, kloktanie slanou vodou a zvlhčovanie vzduchu môžu v tehotenstve priniesť úľavu. Ak sú príznaky závažné, určite sa poraďte s lekárom.

14. Aký je vzťah medzi fajčením a bolesťou hrdla?
Fajčenie môže dráždiť hrdlo, spomaľuje hojenie a zvyšuje náchylnosť na infekcie. Ak je to možné, je prospešné vyhýbať sa fajčeniu a cigaretovému dymu.

15. Na čo môže poukazovať jednostranná bolesť hrdla?
Jednostranná bolesť hrdla môže súvisieť so zápalom mandlí, lokálnou infekciou, poranením alebo zriedkavo s nádorom; v takom prípade je dôležité lekárske vyšetrenie.

Zdroje

• Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) – informačný list „Sore Throat“

• U.S. Centers for Disease Control and Prevention (CDC) – „Sore Throat: Causes & Treatment“

• Americká akadémia otorinolaryngológie (AAO-HNSF) – Pacientské informačné príručky

• Mayo Clinic – Pacientská informácia „Sore Throat“

• British Medical Journal (BMJ) – „Diagnosis and management of sore throat in primary care“

Táto stránka slúži len na informačné účely; pri osobných zdravotných problémoch sa vždy poraďte so svojím lekárom.

Čo je rakovina pľúc? Aké sú jej príznaky, príčiny a diagnostické metódy?

Rakovina pľúc je názov pre malígne nádory, ktoré vznikajú v dôsledku nekontrolovaného množenia buniek v pľúcnom tkanive. Tieto bunky sa najprv množia v mieste svojho vzniku a vytvárajú masu. Postupom času, ako rakovina postupuje, môže sa rozšíriť do okolitých tkanív a vzdialených orgánov.

Táto choroba patrí medzi najčastejšie a najzávažnejšie typy rakoviny na svete. Keďže v počiatočnom štádiu zvyčajne nespôsobuje príznaky, vo väčšine prípadov je diagnostikovaná až v pokročilom štádiu. Preto je dôležité, aby osoby s vysokým rizikom pravidelne absolvovali kontroly a zúčastňovali sa skríningových programov.

Všeobecné informácie o rakovine pľúc

Rakovina pľúc je ochorenie, ktoré vzniká abnormálnym množením buniek v pľúcach. Najčastejšími rizikovými faktormi sú fajčenie, dlhodobé vystavenie znečistenému ovzdušiu, azbestu a radónovému plynu.

Vzhľadom na rozšírenosť týchto rizikových faktorov, najmä fajčenia, je rakovina pľúc jednou z hlavných príčin úmrtí na rakovinu u mužov aj žien v mnohých krajinách. Hoci rakovina pľúc zistená včas je liečiteľná, väčšinou je diagnostikovaná v pokročilom štádiu, čo obmedzuje možnosti a úspešnosť liečby.

Aké príznaky sa najčastejšie vyskytujú pri rakovine pľúc?

Príznaky rakoviny pľúc sa zvyčajne objavujú v neskorších štádiách ochorenia. V skorom období často prebieha bez príznakov, no postupne sa môžu objaviť nasledujúce ťažkosti:

• Pretrvávajúci a postupne sa zhoršujúci kašeľ

• Krv v hliene

• Trvalá chrapľavosť

• Ťažkosti s prehĺtaním

• Znížená chuť do jedla a úbytok hmotnosti

• Neodôvodnená únava

Keďže tieto príznaky sa môžu vyskytnúť aj pri iných pľúcnych ochoreniach, v prípade podozrenia je nevyhnutné vyhľadať odborníka.

Ako sa menia príznaky rakoviny pľúc podľa štádií?

Štádium 0: Rakovinové bunky sú obmedzené len na najvnútornejšiu vrstvu pľúc a zvyčajne nespôsobujú príznaky, sú odhalené náhodne pri rutinných vyšetreniach.

Štádium 1: Nádor je zatiaľ obmedzený len na pľúca, bez šírenia. Môže sa objaviť mierny kašeľ, dýchavičnosť alebo mierna bolesť v oblasti hrudníka. V tomto štádiu je chirurgická liečba často úspešná.

Štádium 2: Rakovina môže zasiahnuť hlbšie tkanivá pľúc alebo blízke lymfatické uzliny. Častejšie sa vyskytuje krv v hliene, bolesť na hrudníku a slabosť. Okrem chirurgie môže byť potrebná aj chemoterapia a rádioterapia.

Štádium 3: Ochorenie sa rozšírilo do oblastí mimo pľúc a do lymfatických uzlín. Môže sa objaviť pretrvávajúci kašeľ, výrazná bolesť na hrudníku, ťažkosti s prehĺtaním, výrazný úbytok hmotnosti a silná slabosť. Liečba zvyčajne zahŕňa kombináciu viacerých metód.

Štádium 4: Rakovina sa rozšírila za pľúca do iných orgánov (napríklad pečeň, mozog alebo kosti). Typické sú pokročilá dýchavičnosť, výrazná únava, bolesti kostí a hlavy, nechutenstvo a výrazný úbytok hmotnosti. V tomto štádiu je liečba zameraná na kontrolu symptómov a zlepšenie kvality života.

Aké sú hlavné príčiny rakoviny pľúc?

Najdôležitejším rizikovým faktorom je fajčenie. Rakovina pľúc sa však môže vyskytnúť aj u nefajčiarov. Vo všeobecnosti je veľká väčšina všetkých prípadov rakoviny pľúc spojená s fajčením. Pasívne fajčenie, teda nepriame vystavenie cigaretovému dymu, tiež významne zvyšuje riziko.

Medzi ďalšie rizikové faktory patrí vystavenie azbestu. Azbest je minerál odolný voči teplu a opotrebeniu, ktorý sa v minulosti často používal. Dnes sa expozícia vyskytuje najmä v pracovnom prostredí, pri odstraňovaní azbestu.

Okrem toho zvyšujú riziko vzniku rakoviny pľúc aj znečistenie ovzdušia, radónový plyn, ionizujúce žiarenie, CHOCHP (chronická obštrukčná choroba pľúc) a rodinná predispozícia.

Existujú rôzne typy rakoviny pľúc?

Rakoviny pľúc sa podľa typu buniek, z ktorých pochádzajú, delia na dve hlavné skupiny:

Malobunkový karcinóm pľúc: Predstavuje približne 10–15 % všetkých prípadov. Má tendenciu rýchlo rásť a skoro metastázovať, často je spojený s fajčením.

Nemalobunkový karcinóm pľúc: Predstavuje veľkú väčšinu (približne 85 %) všetkých prípadov rakoviny pľúc. Táto skupina sa delí na tri bežné podtypy:

• Adenokarcinóm

• Skvamózny karcinóm

• Veľkobunkový karcinóm

Aj keď odpoveď na liečbu a priebeh nemalobunkových karcinómov pľúc býva zvyčajne lepší, dôležitými faktormi sú štádium ochorenia a celkový zdravotný stav pacienta.

Faktory a rizikové faktory vedúce k rakovine pľúc

• Aktívne fajčenie je najsilnejším spúšťačom ochorenia.

• Aj u nefajčiarov sa riziko výrazne zvyšuje v dôsledku pasívneho fajčenia.

• Dlhodobý kontakt s radónovým plynom je dôležitý najmä v zle vetraných budovách.

• Azbest zvyšuje riziko u osôb vystavených v pracovnom prostredí.

• Intenzívne znečistenie ovzdušia a vystavenie priemyselným chemikáliám patria tiež medzi rizikové faktory.

• Rodinná anamnéza rakoviny pľúc môže zvýšiť individuálne riziko.

• CHOCHP a iné chronické pľúcne ochorenia tiež predstavujú dodatočné riziko.

Ako sa diagnostikuje rakovina pľúc?

Na diagnostiku rakoviny pľúc sa používajú moderné zobrazovacie techniky a laboratórne testy. Najmä u rizikových osôb sa môže odporučiť každoročný skríning rakoviny pľúc pomocou nízkodávkovej počítačovej tomografie.

Ak sú prítomné klinické príznaky, medzi štandardné diagnostické metódy patrí RTG hrudníka, počítačová tomografia, vyšetrenie hlienu a v prípade potreby biopsia (odber vzorky tkaniva). Na základe získaných údajov sa určí štádium, rozsah a typ rakoviny. Následne sa plánuje najvhodnejší liečebný prístup pre pacienta.

Za aký čas sa rozvinie rakovina pľúc?

Pri rakovine pľúc môže trvať 5–10 rokov, kým sa od začiatku abnormálneho množenia buniek ochorenie stane zjavné. Vzhľadom na tento dlhý vývoj je väčšina pacientov diagnostikovaná v pokročilom štádiu. Pravidelné kontroly a včasný skríning sú preto veľmi dôležité.

Aké sú možnosti liečby rakoviny pľúc?

Liečebný prístup sa určuje podľa typu, štádia rakoviny a celkového zdravotného stavu pacienta. V skorých štádiách je často možné odstrániť nádor chirurgicky. V pokročilých štádiách sa uprednostňuje chemoterapia, rádioterapia, imunoterapia alebo ich kombinácia. O tom, aká liečba sa použije, rozhoduje multidisciplinárny tím individuálne pre každého pacienta.

Chirurgický zákrok je účinnou možnosťou najmä v skorých štádiách a pri obmedzenom rozšírení ochorenia. Podľa veľkosti a umiestnenia nádoru môže byť odstránená časť pľúc alebo celé pľúca. Liečba v pokročilom štádiu je zameraná najmä na spomalenie postupu ochorenia a zmiernenie symptómov.

Dôležitosť pravidelného skríningu a včasnej diagnostiky

Ak sa rakovina pľúc odhalí skríningom ešte pred objavením príznakov, úspešnosť liečby a miera prežitia sa môžu výrazne zvýšiť. Najmä u fajčiarov vo veku nad 50 rokov môže každoročný skríning pomôcť včas odhaliť ochorenie. Ak si myslíte, že patríte do rizikovej skupiny, je dôležité poradiť sa s odborníkom a zaradiť sa do vhodného skríningového programu.

Často kladené otázky (FAQ)

Aké sú prvé príznaky rakoviny pľúc?

Medzi prvé varovné príznaky zvyčajne patrí pretrvávajúci kašeľ, krv v hliene, chrapľavosť a dýchavičnosť. Ak máte tieto ťažkosti, vyhľadajte lekára.

Vyskytuje sa rakovina pľúc len u fajčiarov?

Nie. Hoci fajčenie je hlavným rizikovým faktorom, ochorenie sa môže rozvinúť aj u nefajčiarov. Svoju úlohu zohráva aj pasívne fajčenie, genetické a environmentálne faktory.

Rakovina pľúc

V niektorých rodinách môže byť v dôsledku genetickej predispozície zvýšené riziko. Väčšina prípadov však súvisí s fajčením a vystavením sa vplyvom prostredia.

Dá sa rakovina pľúc liečiť v skorom štádiu?

Áno, v skorých štádiách je pri správnej liečbe úplné vyliečenie možné. Preto je včasná diagnostika životne dôležitá.

Ako sa určuje štádium rakoviny?

Staging sa vykonáva na základe zobrazovacích vyšetrení a v prípade potreby biopsie podľa rozsahu šírenia rakoviny a postihnutých orgánov.

S akými inými ochoreniami sa môže zamieňať?

Chronická bronchitída, zápal pľúc alebo pľúcne infekcie môžu vykazovať podobné príznaky. Na stanovenie presnej diagnózy je potrebné podrobné vyšetrenie.

Je liečba rakoviny pľúc náročná?

Možnosti liečby sa líšia podľa štádia ochorenia a zdravotného stavu pacienta. Pre každého pacienta je nevyhnutné vytvoriť individuálny liečebný plán.

Čo možno urobiť na prevenciu rakoviny pľúc?

Vyhýbanie sa fajčeniu a tabakovým výrobkom, zabránenie pasívnemu fajčeniu, prijímanie ochranných opatrení v rizikových povolaniach a pravidelné zdravotné prehliadky sú prospešné.

V akom veku sa vyskytuje rakovina pľúc?

Najčastejšie sa vyskytuje u dospelých nad 50 rokov, ale môže sa objaviť v každom veku. Najmä u fajčiarov je riziko vyššie.

Dá sa zlepšiť kvalita života u ľudí žijúcich s rakovinou pľúc?

Áno, vďaka súčasným liečebným metódam a možnostiam podporného ošetrenia je možné zvýšiť kvalitu života.

Komu sa odporúča skríning rakoviny pľúc?

Pravidelný skríning sa odporúča najmä osobám, ktoré dlhodobo fajčili, sú staršie ako 50 rokov a majú ďalšie rizikové faktory.

Ako môžu príbuzní pacienta pomôcť počas liečby?

Fyzická a psychologická podpora pozitívne ovplyvňuje kvalitu života pacienta počas liečby aj po nej.

Je operácia rakoviny pľúc riziková?

Tak ako pri každej operácii, aj tu existujú určité riziká. Podrobné predoperačné vyšetrenie a vhodná príprava riziká minimalizujú.

Čo znamená použitie "cieľovej (inteligentnej) liečby"?

Pri niektorých typoch rakoviny pľúc je možné použiť cielenú ("inteligentnú") liečbu zameranú na nádor. Váš lekár môže túto možnosť zvážiť na základe genetickej analýzy nádoru.

Čo sa stane, ak sa rakovina pľúc nelieči?

Ak sa nelieči, rakovina môže rýchlo postupovať a narušiť funkciu životne dôležitých orgánov. Včasná diagnostika a liečba sú nevyhnutné.

Zdroje

• Svetová zdravotnícka organizácia (WHO): Lung Cancer

• Americká spoločnosť pre rakovinu (American Cancer Society): Lung Cancer

• Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb USA (CDC): Lung Cancer

• Európska spoločnosť pre lekársku onkológiu (ESMO): Lung Cancer Guidelines

• National Comprehensive Cancer Network (NCCN): Clinical Practice Guidelines in Oncology – Non-Small Cell Lung Cancer

• Journal of the American Medical Association (JAMA): Lung Cancer Screening and Early Detection

Aké sú príznaky a príčiny infarktu myokardu? Aké sú aktuálne terapeutické prístupy?

Infarkt myokardu je stav, ktorý vzniká v dôsledku akútneho nedostatku kyslíka a živín v srdcovom svale a vyžaduje si okamžitý zásah. Odborne nazývaný infarkt myokardu, sa zvyčajne objavuje v dôsledku náhleho upchatia koronárnych ciev, ktoré zásobujú srdce. Toto upchatie vzniká prasknutím plakov, ktoré sa skladajú z tukov, cholesterolu a iných látok usadených na stenách ciev, alebo úplným či čiastočným uzavretím cievy krvnou zrazeninou. Včasná diagnostika a liečba môžu minimalizovať poškodenie srdca.

Definícia a základné príčiny infarktu myokardu

Infarkt myokardu je charakterizovaný poškodením srdcového tkaniva v dôsledku nedostatočného prísunu kyslíka do srdcového svalu. Tento stav je najčastejšie dôsledkom zúženia alebo náhleho upchatia koronárnych artérií. Plaky, ktoré sa časom ukladajú na stenách ciev, môžu cievu zúžiť a ak prasknú, pridajú sa krvné zrazeniny, ktoré môžu náhle prerušiť prietok krvi do srdcového svalu. Ak sa toto upchatie rýchlo neodstráni, srdcový sval môže byť nezvratne poškodený a môže dôjsť k zníženiu čerpacej funkcie srdca, teda k srdcovému zlyhaniu. Infarkt myokardu zostáva jednou z hlavných príčin úmrtí na celom svete. V mnohých krajinách spôsobuje infarkt myokardu oveľa viac úmrtí ako dopravné nehody.

Aké sú najčastejšie príznaky infarktu myokardu?

Príznaky infarktu myokardu sa môžu líšiť od osoby k osobe a môžu sa prejaviť aj nešpecifickými symptómami. Najčastejšie pozorované príznaky sú:

• Bolesť alebo diskomfort na hrudníku: Pocit tlaku, stiahnutia, pálenia alebo ťažoby v strede hrudníka; niekedy môže vyžarovať do ľavej ruky, krku, sánky, chrbta alebo brucha.

• Dýchavičnosť: Môže sa objaviť spolu s bolesťou na hrudníku alebo samostatne.

• Potenie: Typické je najmä studené a intenzívne potenie.

• Slabosť a únava: Môže sa objaviť zvyšujúca sa vyčerpanosť v dňoch pred krízou, častejšie u žien.

• Závrat alebo pocit omámenia

• Nevoľnosť, vracanie alebo tráviace ťažkosti

• Palpitácie, ktoré nesúvisia s aktivitou a neustupujú

• Zrýchlený alebo nepravidelný srdcový rytmus

• Bolesť chrbta, ramena alebo hornej časti brucha, najmä častejšie u žien.

• Neodôvodnený kašeľ alebo dýchacie ťažkosti

• Opuchy nôh, chodidiel alebo členkov (najmä v pokročilých štádiách) Tieto príznaky môžu byť niekedy mierne, inokedy veľmi závažné. Najmä ak bolesť na hrudníku a dýchavičnosť pretrvávajú niekoľko minút alebo sa opakujú, je potrebné bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc.

Príznaky infarktu myokardu v rôznych skupinách

U žien a mladých ľudí sa infarkt myokardu môže niekedy rozvinúť aj bez klasickej bolesti na hrudníku. U žien môžu byť v popredí najmä atypické príznaky ako slabosť, bolesť chrbta, nevoľnosť, poruchy spánku a úzkosť. U starších ľudí alebo diabetikov môže byť pocit bolesti menej výrazný, namiesto toho sa môže ako prvý príznak objaviť náhla slabosť alebo dýchavičnosť.

Príznaky ako diskomfort na hrudníku, palpitácie, studené potenie a náhle prebudenie počas noci alebo spánku môžu byť tiež predzvesťou infarktu myokardu súvisiaceho so spánkom.

Základné rizikové faktory vedúce k infarktu myokardu

Na rozvoji infarktu myokardu sa podieľa mnoho rizikových faktorov, ktoré sa často vyskytujú súčasne. Najčastejšie rizikové faktory sú:

• Fajčenie a užívanie tabakových výrobkov

• Vysoký cholesterol (najmä zvýšenie LDL cholesterolu)

• Vysoký krvný tlak (hypertenzia)

• Diabetes (cukrovka)

• Obezita a fyzická nečinnosť

• Nezdravá strava (strava bohatá na nasýtené a trans tuky, chudobná na vlákninu)

• Rodinná anamnéza srdcových ochorení v mladom veku

• Stres a chronická psychická záťaž

• Vek (riziko stúpa s vekom)

• Mužské pohlavie (avšak po menopauze sa riziko zvyšuje aj u žien) Niektoré laboratórne nálezy (napr. C-reaktívny proteín, homocysteín) môžu tiež naznačovať zvýšené riziko. V modernej medicíne sa u osôb s obezitou na zníženie rizika využívajú niektoré chirurgické a intervenčné metódy v kombinácii so zmenou životného štýlu.

Ako sa diagnostikuje infarkt myokardu?

Najdôležitejším krokom v diagnostike infarktu myokardu je pozorovanie ťažkostí a klinického stavu pacienta. Následne sa vykonávajú tieto základné vyšetrenia:

• Elektrokardiografia (EKG): Počas infarktu odhaľuje zmeny v elektrickej aktivite srdca.

• Krvné testy: Najmä zvýšenie enzýmov a bielkovín uvoľňovaných zo srdcového svalu, ako je troponín, podporuje diagnózu.

• Echokardiografia: Hodnotí kontraktilitu srdcového svalu a poruchy pohyblivosti.

• V prípade potreby sa ako doplnkové vyšetrenia môžu použiť röntgen hrudníka, počítačová tomografia alebo magnetická rezonancia.

• Koronárna angiografia: Vykonáva sa na presnú diagnostiku a súčasnú liečbu upchatia alebo zúženia ciev. Počas zákroku je možné v prípade potreby otvoriť cievu balónikovou angioplastikou alebo stentom.

Prvé kroky pri infarkte myokardu

Čas je pre osobu, ktorá pociťuje príznaky infarktu myokardu, kriticky dôležitý. V takomto prípade je potrebné postupovať podľa týchto základných krokov:

• Okamžite kontaktovať tiesňové zdravotné služby (zavolať pohotovosť alebo sanitku)

• Osoba by mala zostať v pokojnej polohe a minimalizovať pohyb

• Ak je sama, mala by nechať dvere otvorené alebo požiadať o pomoc okolie

• Ak to predtým odporučil lekár, môže užiť lieky ako ochranný nitroglycerín

• Čakať na príchod zdravotníckeho tímu a vyhýbať sa zbytočnej námahe a panike Rýchly a vhodný zásah počas krízy minimalizuje poškodenie srdcového svalu a zvyšuje šancu na prežitie.

Aktuálne prístupy v liečbe infarktu myokardu

V moderných medicínskych postupoch sa liečba infarktu myokardu plánuje podľa typu, závažnosti krízy a prítomných rizikových faktorov. Liečba zvyčajne zahŕňa tieto kroky:

• Okamžité podanie liekov na otvorenie ciev a liekov na riedenie krvi

• Včasný koronárny zásah (angioplastika, zavedenie stentu) je vo väčšine prípadov prvou voľbou

• V prípade potreby je možné vykonať bypassovú operáciu, pri ktorej sa upchaté cievy nahradia zdravými

• Po odstránení život ohrozujúceho rizika sa zabezpečí podpora zdravia srdca zmenou životného štýlu, pravidelným užívaním liekov a riadením rizikových faktorov

• Odvykanie od fajčenia, zdravá a vyvážená strava, pravidelná fyzická aktivita, zvládanie stresu a kontrola diabetu a hypertenzie, ak sú prítomné, sú základnými opatreniami Počas liečby je veľmi dôležité, aby pacienti dôsledne dodržiavali odporúčania kardiológov a špecialistov na cievnu chirurgiu a pravidelne absolvovali kontrolné vyšetrenia.

Čo možno urobiť na prevenciu infarktu myokardu?

Riziko infarktu myokardu možno v mnohých prípadoch výrazne znížiť zmenou životného štýlu:

• Úplne sa vyhýbať fajčeniu a tabakovým výrobkom

• Zaviesť stravu s nízkym obsahom cholesterolu, bohatú na zeleninu a vlákninu, s obmedzeným obsahom nasýtených tukov a spracovaných potravín

• Pravidelne cvičiť; odporúča sa aspoň 150 minút stredne intenzívnej fyzickej aktivity týždenne

• Udržiavať krvný tlak a hladinu cukru pod kontrolou; v prípade potreby pokračovať v trvalej farmakoterapii

• Ak máte nadváhu alebo obezitu, vyhľadať odbornú pomoc na dosiahnutie zdravej hmotnosti

• Naučiť sa zvládať stres a využívať psychologické podporné systémy Dodržiavanie týchto opatrení pomáha znižovať úmrtnosť na srdcové ochorenia na celom svete.

Často kladené otázky

V akom veku sa infarkt myokardu vyskytuje najčastejšie?

Riziko infarktu myokardu stúpa s vekom. Avšak genetické faktory, diabetes, sigara používanie a životný štýl môžu spôsobiť, že sa vyskytne aj u mladých dospelých.

Je možné prežiť infarkt myokardu bez bolesti na hrudníku?

Áno. Najmä u žien, diabetikov a starších ľudí sa infarkt môže rozvinúť aj bez bolesti na hrudníku. Je potrebné venovať pozornosť atypickým príznakom, ako sú slabosť, dýchavičnosť, nevoľnosť alebo bolesť chrbta.

Môže dôjsť k infarktu aj v noci alebo počas spánku?

Áno, infarkty sa môžu vyskytnúť počas spánku alebo v skorých ranných hodinách. Osoby, ktoré sa zobudia na náhlu bolesť na hrudníku, búšenie srdca alebo závrat, by mali bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc.

Sú príznaky infarktu u žien odlišné od mužov?

U žien sa namiesto klasickej bolesti na hrudníku môžu objaviť iné ťažkosti, ako je slabosť, bolesť chrbta a brucha, dýchavičnosť alebo nevoľnosť.

Ktoré stavy sa môžu zameniť s infarktom?

Niektoré ochorenia, ako sú žalúdočné ťažkosti, panická ataka, bolesti pohybového aparátu, reflux alebo zápal pľúc, môžu mať podobné príznaky ako infarkt. Pri pochybnostiach je nevyhnutné lekárske vyšetrenie.

Malo by sa počas infarktu užiť aspirín?

Ak to odporučil váš lekár a nemáte alergiu, v niektorých prípadoch môže byť užitočné požuť aspirín, kým nepríde pohotovostná služba. Vo všetkých prípadoch však musí byť prioritou lekárska pomoc.

Je možné sa po infarkte úplne uzdraviť?

Významná časť pacientov, ktorí dostanú včasnú liečbu, môže viesť zdravý život s vhodnou liečbou a zmenou životného štýlu. V niektorých prípadoch však môže dôjsť k trvalej strate funkcie srdca.

Aké sú príčiny infarktu u mladých ľudí?

U mladých ľudí môžu infarkt spôsobiť fajčenie, vysoký cholesterol, obezita, nedostatok pohybu a niektoré vrodené cievne anomálie.

Na čo si treba dávať pozor v stravovaní na prevenciu infarktu?

Treba uprednostňovať zeleninu, ovocie, celozrnné výrobky, ryby a zdravé tuky; príjem nasýtených a transmastných kyselín, soli a cukru by mal byť obmedzený.

Kedy je možné začať s cvičením po infarkte?

Program cvičenia po infarkte by sa mal začať výhradne pod dohľadom lekára a po individuálnom zhodnotení rizika.

Ako dlho zostáva pacient po infarkte v nemocnici?

Táto doba závisí od závažnosti infarktu a použitej liečby. Väčšinou je hospitalizácia v rozmedzí niekoľkých dní až jedného týždňa.

Čo robiť, ak sa v rodine vyskytuje srdcové ochorenie?

Rodinná anamnéza je dôležitým rizikovým faktorom. Treba sa vyhýbať fajčeniu, zdravo sa stravovať, pravidelne cvičiť a v prípade potreby absolvovať pravidelné kardiologické kontroly.

Môže stres viesť k infarktu?

Dlhodobý stres môže nepriamo zvýšiť riziko infarktu. Je prospešné čo najviac sa stresu vyhýbať alebo používať účinné stratégie zvládania.

Zdroje

• Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization, WHO): Cardiovascular diseases (CVDs) Fact Sheet.

• Americká kardiologická asociácia (American Heart Association, AHA): Heart Attack Symptoms, Risk, and Recovery.

• Európska kardiologická spoločnosť (European Society of Cardiology, ESC): Guidelines for the management of acute myocardial infarction.

• US Centers for Disease Control and Prevention (CDC): Heart Disease Facts.

• New England Journal of Medicine, The Lancet, Circulation (recenzované lekárske časopisy).