Čo by ste mali vedieť o migréne: definícia, typy, príznaky a manažment

Čím sa migréna odlišuje od iných typov bolestí hlavy?

Migréna je typ bolesti hlavy, ktorá môže začať v ktoromkoľvek období života, zvyčajne sa opakuje a niekedy trvá hodiny, inokedy aj dni. Najviac postihuje osoby v produktívnom veku a patrí medzi popredné chronické ochorenia spôsobujúce stratu funkčnosti na celom svete. Obzvlášť častejšie sa vyskytuje u žien v porovnaní s mužmi; podľa rôznych výskumov postihuje migréna približne jednu z piatich žien a jedného z dvadsiatich mužov. Migréna môže začať už v detstve, ale zvyčajne sa objavuje v období dospievania a jej frekvencia sa môže v neskoršom veku, najmä po menopauze, znižovať.

Aké sú klinické príznaky migrény?

Migréna je neurologický syndróm, ktorý môže pretrvávať celý život a prejavuje sa záchvatmi bolestí hlavy, ktoré sa v rôznych obdobiach zintenzívňujú. Typicky sa počas záchvatu objavuje bolesť hlavy lokalizovaná na jednej strane, zvyčajne strednej alebo silnej intenzity, pulzujúceho charakteru. Bolesť je často sprevádzaná nevoľnosťou, vracaním, precitlivenosťou na svetlo a zvuk. Niekedy pacienti medzi záchvatmi prežívajú úplne bezbolestné obdobia.

Genetická predispozícia zohráva významnú úlohu vo vývoji migrény. Riziko migrény je vyššie u osôb s rodinnou anamnézou. Avšak nielen genetické, ale aj environmentálne faktory prispievajú k vzniku tohto ochorenia. Je dôležité vedieť, že migréna nie je striktne dedičné ochorenie, ale že sa na jej vzniku podieľajú genetické aj environmentálne faktory.

Aké sú hlavné typy migrény?

Migréna sa v klinickej praxi delí na dve hlavné skupiny:

Migréna bez aury: Je najčastejšou formou. Záchvat bolesti hlavy trvá typicky 4-72 hodín. Bolesť je väčšinou jednostranná a môže sa zhoršovať fyzickou aktivitou. Záchvaty môžu byť sprevádzané precitlivenosťou na svetlo alebo zvuk.

Migréna s aurou: Tvorí približne 10 % pacientov s migrénou. Krátko pred začiatkom bolesti hlavy – zvyčajne asi hodinu predtým – sa u pacienta objavujú prechodné poruchy videnia (cikcakové čiary, záblesky svetla, výpadky v zornom poli), mravčenie, slabosť, závraty alebo poruchy reči ako prechodné neurologické príznaky. Záchvaty s aurou aj bez aury môžu byť rovnako intenzívne.

Okrem týchto typov boli opísané aj ďalšie, menej časté podtypy, ako je chronická migréna (charakterizovaná bolesťou hlavy aspoň 15 dní v mesiaci a 8 dní s migrenóznymi záchvatmi) alebo možná migréna.

Prečo vzniká migréna? Aké sú spúšťacie faktory?

Aj keď nie je možné úplne objasniť príčiny migrény, predpokladá sa, že ochorenie vzniká v dôsledku funkčných zmien medzi cievami a nervami v mozgu. Centrálna nervová sústava osôb s migrénou je citlivejšia na určité podnety a rôzne vnútorné alebo vonkajšie faktory môžu uľahčiť začiatok záchvatu.

Genetické faktory zohrávajú úlohu pri vzniku migrény; najmä u osôb s výskytom migrény v rodine je riziko vyššie ako priemer populácie. Okrem toho môžu migrénový záchvat individuálne spustiť faktory ako stres, poruchy spánku, hormonálne zmeny, zmeny počasia a ročných období, niektoré potraviny a nápoje, vystavenie sa environmentálnym pachom alebo zvukom.

Ako rozpoznať príznaky migrény?

Migréna sa typicky prejavuje štyrmi hlavnými po sebe nasledujúcimi fázami:

1. Prodromálna fáza:

Niekoľko hodín alebo deň pred záchvatom sa objavujú varovné príznaky ako mierna podráždenosť, výkyvy nálady, neochota, zmeny spánku a chuti do jedla, pocit stuhnutia v zátylku.

2. Aura fáza:

Aj keď sa nevyskytuje u každého pacienta s migrénou, u niektorých jedincov sa pred bolesťou hlavy alebo súčasne s jej začiatkom môžu objaviť prechodné zrakové, zmyslové alebo neurologické poruchy (napríklad záblesky svetla, výpadky v zornom poli, necitlivosť, mravčenie, dokonca ťažkosti s rečou). Príznaky aury zvyčajne trvajú menej ako hodinu.

3. Fáza bolesti (bolesť hlavy):

Bolesť hlavy je zvyčajne jednostranná, pulzujúca a intenzívna; môže však postihovať aj celú hlavu. Bolesť je často sprevádzaná nevoľnosťou, vracaním, precitlivenosťou na svetlo, zvuk a dokonca aj pachy. Spánok alebo odpočinok v tmavej, tichej miestnosti je často úľavou. Táto fáza môže trvať hodiny alebo niekoľko dní.

4. Postdromálna fáza:

Po ústupe bolesti sa môže objaviť únava, ospanlivosť, mierna bolesť hlavy a problémy so sústredením, ktoré môžu trvať niekoľko hodín alebo dní.

Ako rozlíšiť migrénu a stanoviť presnú diagnózu?

Diagnóza migrény sa zvyčajne stanovuje klinicky na základe typických príznakov. Osobitne sa zisťuje vek začiatku záchvatov, charakteristika príznakov a sprievodné ťažkosti. Vo všeobecnosti nie je potrebné zobrazovanie alebo laboratórne testy; ak je však potrebné vylúčiť inú príčinu alebo diferenciálnu diagnózu, môžu sa vykonať ďalšie vyšetrenia. Pri stanovení diagnózy sa odporúča konzultácia s neurológom.

Aké faktory spúšťajú migrénové záchvaty?

Spúšťače sa môžu líšiť u každého, ale najčastejšie sú tieto:

• Vynechanie jedla alebo hladovanie

• Nerovnomerný spánok

• Stres

• Vystavenie sa jasnému svetlu, hlasným zvukom alebo intenzívnym pachom

• Alkohol (najmä červené víno)

• Niektoré potraviny ako čokoláda, spracované mäso, zrejúce syry

• Hormonálne zmeny (napr. menštruácia)

• Zmena počasia, znečistenie ovzdušia

• Fajčenie a pasívne fajčenie

Rozpoznanie týchto spúšťačov a ich vyhýbanie sa je dôležitým krokom k zníženiu frekvencie záchvatov.

Aký je vplyv stravovania na migrénu?

Je známe, že medzi migrénovými záchvatmi a určitými potravinami existuje súvislosť. Spracované mäsové výrobky obsahujúce dusitany, ako sú párky, saláma, klobása; čokoláda; syry s vysokým obsahom tyramínu; niektoré ochutené alebo studené nápoje; vyprážané a mastné jedlá môžu vyvolať bolesť hlavy. Okrem toho množstvo kávy, čaju alebo alkoholu môže ovplyvniť riziko záchvatu. Preto môže byť užitočné sledovať, ktoré potraviny individuálne vyvolávajú bolesť, a prijať potrebné opatrenia.

Aké liečebné metódy sa používajú pri manažmente migrény?

Aj keď zatiaľ neexistuje definitívna a trvalá liečba migrény, existuje mnoho účinných metód na zníženie frekvencie a intenzity záchvatov a na zlepšenie kvality života. Liečebný prístup je individualizovaný lekárom podľa frekvencie návštev, intenzity záchvatov a sprievodných zdravotných problémov.

Farmakologická liečba

Lieky na migrénu sa delia do dvoch hlavných skupín:

Liečba akútneho záchvatu: Používa sa na zmiernenie náhle začínajúcej bolesti hlavy a sprievodných príznakov. Na odporúčanie lekára sa môžu začať jednoduché analgetiká, nesteroidné protizápalové lieky, triptány a niektoré špecifické lieky na migrénu vhodné pre daného pacienta.

Preventívna (profylaktická) liečba: Uplatňuje sa u pacientov, ktorí majú dva alebo viac migrénových záchvatov mesačne, záchvaty trvajú dlho alebo vážne ovplyvňujú každodenný život. Do tejto skupiny patria beta-blokátory, antidepresíva, antiepileptiká, blokátory kalciových kanálov a botulotoxín typu A. Liečba by mala byť pravidelná a kontrolovaná.

V oboch skupinách je nevyhnutné užívať lieky pod dohľadom lekára a v určených dávkach. Ak sú výrazné nevoľnosť alebo vracanie, lekár môže odporučiť aj antiemetiká.

Nefarmakologický manažment a zmeny životného štýlu

Zmeny životného štýlu u pacientov s migrénou zohrávajú dôležitú úlohu v prevencii záchvatov:

• Pravidelný a kvalitný spánkový režim

• Vyvážená a zdravá strava

• Manažment stresu, relaxačné a dychové techniky

• Pravidelná fyzická aktivita a cvičenie

• Identifikovať spúšťacie faktory a čo najviac sa im vyhýbať

Existujú aj štúdie naznačujúce, že niektoré doplnky ako horčík, vitamín B2, koenzým Q10 môžu byť užitočné pri kontrole migrény. Tieto produkty však nemusia byť účinné u každého a mali by sa užívať len na odporúčanie odborníka. Pri výbere rastlinných produktov alebo doplnkov je potrebné zvážiť možné vedľajšie účinky a dbať na zdravie pečene a iných orgánov.

Na čo si dať pozor pri prevencii migrénových záchvatov?

Na zníženie počtu záchvatov môžete dbať na tieto odporúčania:

• Vyhýbajte sa dlhodobému hladovaniu a snažte sa nevynechávať jedlá.

• Udržiavajte pravidelný spánkový režim, vyhýbajte sa nadmernému alebo nedostatočnému spánku.

• Na zvládanie stresu si nájdite čas na relaxáciu, jogu alebo dychové cvičenia.

• Ak je to možné, vyhýbajte sa environmentálnym spúšťačom, ako sú zmeny počasia, južný vietor, dráždivé pachy alebo intenzívne svetlo.

• Vytvorte si vlastný zoznam spúšťačov tým, že si budete zapisovať potraviny, na ktoré máte podozrenie.

• Obmedzte konzumáciu alkoholu a fajčenie a snažte sa vyhýbať tabakovému dymu.

Zvládanie migrény a význam odbornej podpory

Treba mať na pamäti, že ak sa migréna nelieči alebo nie je správne manažovaná, môže viesť k vážnemu zníženiu kvality života. Ak sa vaše príznaky zintenzívňujú alebo vám sťažujú každodenný život, najvhodnejším riešením je vyhľadať neurológa. Odborným vyšetrením môžete získať personalizovanú liečbu a odporúčania špecifické pre migrénu.

Často kladené otázky

1. Dá sa migréna liečiť?

Aj keď migréna nie je ochorenie, ktoré by sa dalo úplne odstrániť, vhodnou liečbou a úpravou životného štýlu je možné výrazne znížiť frekvenciu a intenzitu záchvatov. Významná časť pacientov môže nájsť úľavu vďaka odporúčaniam odborníka.

2. Má migréna súvislosť s nádorom mozgu?

Nie, migrénové bolesti hlavy zvyčajne nesúvisia s nádormi mozgu. Ak však dôjde k náhlym zmenám bolesti hlavy, novovzniknutej silnej bolesti, neurologickým príznakom alebo iným nezvyčajným ťažkostiam, je potrebné sa poradiť s lekárom.

3. Je migréna s aurou nebezpečnejšia?

Migréna s aurou nie je vo všeobecnosti nebezpečnejšia ako migréna bez aury. Počas aury sa však môžu, hoci zriedkavo, vyskytnúť dočasná strata zraku alebo poruchy reči. Sledovanie lekárom je dôležité.

4. Môže sa migréna vyskytnúť aj u detí?

Áno, migréna sa môže začať aj v detskom veku. Príznaky však môžu byť niekedy odlišné a diagnostika u detí môže byť náročnejšia. Pri podozrení na migrénu u detí je nevyhnutné odborné vyšetrenie.

5. Čo spúšťa migrénové záchvaty?

Stres, poruchy spánku, vynechávanie jedál, určité jedlá a nápoje, hormonálne zmeny, nadmerne jasné svetlo, pachy a zvuky z prostredia, zmeny počasia patria medzi najznámejšie spúšťače.

6. Ktorým potravinám by sa mal človek s migrénou vyhýbať?

Odporúča sa vyhýbať sa spracovaným mäsovým výrobkom, zrejúcim syrom, čokoláde, niektorým druhom alkoholu, mastným a vyprážaným jedlám, potravinám s vysokým obsahom nitrátov alebo tyramínu.

7. Má migréna trvalé následky?

Migréna nespôsobuje dlhodobé vážne poškodenie orgánov; ak sa však nelieči, môže výrazne znížiť kvalitu života.

8. Musím lieky užívať nepretržite?

Lieky predpísané lekárom by ste mali užívať v určenej dávke a po stanovenú dobu. Vyhýbajte sa náhlym zmenám a pred vysadením lieku sa vždy poraďte so svojím lekárom.

9. Pomáhajú doplnky výživy pri migréne?

Existujú dôkazy, že niektoré doplnky, ako horčík, vitamín B2 alebo koenzým Q10, môžu byť prospešné, ale ich užívanie by ste mali vždy konzultovať s lekárom.

10. Kedy by som mal vyhľadať lekára?

Ak sa u vás objavia náhle a silné zmeny bolesti hlavy, strata vedomia, vracanie, dvojité videnie, ťažkosti s chôdzou alebo poruchy rovnováhy, mali by ste vyhľadať zdravotnícke zariadenie.

11. Je cvičenie prospešné pri migréne?

Pravidelné ľahké cvičenie môže byť prospešné nielen pre celkové zdravie, ale aj pri zvládaní migrény. Ťažké cvičenie však môže niekedy záchvaty vyvolať, preto si cvičebný režim nastavte po konzultácii s lekárom.

Zdroje

• World Health Organization (WHO) — Headache disorders: https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/headache-disorders

• International Headache Society (IHS) — The International Classification of Headache Disorders

• American Migraine Foundation — Migraine Overview

• American Academy of Neurology — Migraine Guidelines

• Silberstein SD, et al. "Migraine prevention." The Lancet, 2017.

• The Global Burden of Disease Study, The Lancet, 2017.